Goro Christoph Kimura (Tokio), Ken Sasahara (Tokio)

* Tute dźěło je dźělnje spěchowane wot Ministry of Education, Science, Sports and Culture, Grant-in-Aid for Scientific Research (C), 20520393, 2008–2009 (Kimura), a for Young Scientists (B), 19720099, 2007 – 2010 kaž tež Global COE Program „Corpus-based Linguistics and Language Education“ (CbLLE), Tokyo University of Foreign Studies (Sasahara). Wotrězki 1 do 5 spisa Kimura, mjeztym zo stej wotrězkaj 6 a 7  wot Sasahary. Dźakujemoj so knjeni Hańži Smolinej za korigowanje teksta a knjezej dr. Piotrej Pałysej, kotryž je namaj nastork k tutej temje dał.

Zawod

W dźensnišim so globalizowacym swěće njewuwiwaja so kulturne styki jenož mjez geografisce blišimi regionami a krajami, ale tež mjez wšelakimi regionami a krajami cyłeho swěta. Tak je samo mjez Japančanami a Serbami na kulturnym polu mjezsobny wliw spóznajomny. Na př. je serbska legendarna postawa Krabat tež w Japanskej znata. Tak přiznawa swětosławny anime-filmowy režiser Hayao Miyazaki, zo je jeho film „Sen to Chihiro no kamikakushi“ (duchowna jězba Sen a Chihiro, pólsce: „Spirited Away: W krainie bogów“, němsce: „Chihiros Reise ins Zauberland“) wobwliwowany wot legendy Krabata. Na druhim boku je njedawno wušoł prěni manga w serbskej rěči (Beserec 2008). Tak njeje Japančanam mišter Krabat hižo cuzy, a Serbja su sej přiswojili dźěl japanskeje moderneje kultury młodźiny.

Ale tu dyrbju hnydom dodać, zo njejsu tajke kulturne wliwy bjezposrědnje mjez Japanskej a Łužicu nastali. Krabat je pola nas znaty z přełožka němskorěčneho powědančka Otfrieda Preußlera. A serbski manga njesteji zawěsće tež direktnje w zwisku z manga w japanskim originalu, ale z přełožkami do němčiny. Tak su kulturne poćahi mjez woběmaj ludomaj přewažnje indirektneho razu, posrědkowane přez němčinu.

Tola su tež bjezposrědnje kontakty. Hižo někotři Serbja su słužbnje abo turistisce Japansku wopytali a tež nawopak, su tež Japančenjo Łužicu wopytali. W dźensnišim swěće je normalne, zo so ludźo tež za cuze regiony a kultury zajimuja. Tuž chcemoj nětko předstajić, štó je so w Japanskej kak za Serbow zajimował a čehodla.

Najprjedy dźe wo to, kak so Serbow w Japanskej powšitkownje prezentuja, potom sćěhuje wopisanje wědomostneho zajima za Serbow.

Powšitkowne informacije wo Serbach w Japanskej

Informacije wo Serbach namakamy w Japanskej hłownje w slědowacych třoch kontekstach:

  • jako narodna mjeńšina w Europje,
  • jako regionalna wosebitosć Němskeje, wosebje wuchodneje Němskeje,
  • jako jedyn ze słowjanskich ludow.  
Ale najčasćišo je tomu tak, zo rozprawjeja nowiny a časopisy wo cuzych narodnych mjeńšinach jenož, hdyž nastanje konflikt. Tak wo Serbach z medijow zrědka zhonimy, jeli docyła. Wuwzaće bě protestna akcija 2008 w Berlinje, wo kotrejž je tež japanska nowinska agentura krótko rozprawjała. We wobłuku předstajenja Němskeje so Serbow tak husto njemjenuja. Samo fachowcy za Němsku druhdy njewědźa, zo serbski lud eksistuje. We wědomostnych nastawkach namakamy na př. zwěsćenja, zo Němska nima žanu narodnu mjeńšinu, abo zo we wuchodnej Němskej bydla Słowjenjo, kotřiž su emigrowali z Pólskeje abo Čěskeje! Hdyž pak dźe wo předstajenje Słowjanow, naspomnjeja so Serbja jako jedyn ze słowjanskich narodow. Ale najčasćišo so woni tež tam jenož zwjeršnje mjenuja.

Zo bychu zajimcy dokładnišo wobhonjeni byli, staj Goro Christoph Kimura a Kunimitsu Ando domjacu stronu wo Serbach „Sorubu tsuushin“ (serbske informacije) w interneće zestajałoj, hdźež informujetaj wo stawiznach a přitomnosći Serbow. Mj. dr. je tam bibliografija, kotraž wobsahuje po móžnosći wšitke nastawki a knihi w japanšćinje, hdźež so Serbja jenož njemjenuja, ale hdźež so něšto wo Serbach pisa, tež hdyž jenož někotre linki. Mjeztym je tam hižo něhdźe 70 titlow registrowane. Zajimcy móža so tež nastupajo Serbow naprašować. Zwjetša su naprašowanja wot turistow, kotřiž chcedźa Łužicu wopytać abo su ju wopytali a tam wo Serbach zhonili.

Serbska literatura w japanšćinje

Štož nastupa literaturu, je dźěćaca kniha Jurja Brězana „Dyrdomdejstwo kota Mikoša“ (1993) jeničke wudaće serbskeho awtora, kotrež je do japanšćiny přełožene a w japanskich kniharnjach předawane. Bohužel je tuta ilustrowana kniha mjeztym hižo rozebrana. Nimo toho je fachowy časopis za wuchodoněmsku literaturu dotal dwójce wosebity zešiwk serbskej literaturje wěnował (Higashidoitsu bungaku 1998, 2004). Tam su wozjewjene přełožki Jurja Brězanoweho „Čorneho młyna“ a serbskich bajkow, kotrež je Pawoł Nedo zezběrał.

Wšitke horjeka mjenowane su přełožki z němčiny. Tež dalše nastawki wo serbskej literaturje (na př. Shishido 1992) su z pjera germanistow. Zasłužba japanskich polonistow je, zo su w knize wo pólskich bajkach tež serbske bajki (Moriyasu 1980) zapřijate. To je přełožk z pólšćiny.

Facit je, zo bu serbska literatura tež w Japanskej předstajena, byrnjež ličba přełožkow jara snadna była. Zdruha je rjad tutych prezentacijow literatury na Jurja Brězana a bajki wobmjezowany. A střeća njeje bohužel hišće žadyn literarny přełožk direktnje ze serbšćiny do japanšćiny.

Mjeńšinowa politika

Wědomostne polo, hdźež namakamy hłubši zajim za Serbow, su mjeńšinowa politika, rěčna sociologija a rěčespyt. W zašłych lětach su wšelacy socialnowědomostnicy w swojich nastawkach serbsku tematiku wobjednali. Na př. tematizuja juristiski aspekt kaž diskusiju wo prawje mjeńšin w němskim Zakładnym zakonju a wobsah Serbskich zakonjow (Okada/ Kimura 2005) abo politiski aspekt kaž problemy serbskeho kubłanja (Ikuta 2004, Satoo 2004). Tež tu napadnje, zo su to časćišo slědźerjo, kotřiž so z Němskej zaběraja. Pozadk tajkeho zajima je, zo je škit mjeńšin tež w Japanskej dźeń a aktualniša tema. Japanska ma wot lěta 1997 zakoń wo škiće kultury narodneje mjeńšiny Ainu, a japanski sejm je w lěće 2008 Ainu jako prawobydlerjow Japanskeje připóznał. Tak zajim za přikłady z druhich krajow přiběra.

Rěčna sociologija

Rěčna sociologija a sociolinguistika stej wobłuk slědźenja a publikowanja Gora Christopha Kimury. Nimo powšitkownej rěčnosociologiskeje situacije w Serbach (Kimura 2005a) je so Kimura wosebje zaběrał z rěčnym połoženjom w katolskich Serbach (mj. dr. Kimura 2001, 2003). Ćežišćo jeho magisterskeho dźěła bě rěčnospěchowansku charakteristiku katolskeje cyrkwje w Serbach zdźěłać a integrować do wjetšeho, powšitkowneho wobłuka, zo by přirunanje z druhimi rěčnymi mjeńšinami móžne było. Z tutej temu je so dale zaběrał, a 2002 na uniwersiće Hitotsubashi w Tokiju zakitował disertaciju (Kimura 2005b, hl. tež Hibiya 2006). Zaměr disertacije běše wužiwanje rěče jako socialny proces wopisać. Nastupajo serbšćinu, kotraž twori hłowny dźěl konkretneho slědźenja, dźe tam předewšěm wo to, rólu katolskeje cyrkwje za zdźerženje serbšćiny we wšědnym žiwjenju wuslědźić. Dale wěnuje so tež poćahej mjez serbskimi a němskimi wobydlerjemi dwurěčneje kónčiny Łužicy (Kimura 2007). Tuchwilu wuwučuje Kimura němskowědu a rěčnu sociologiju na Sophia uniwersiće w Tokiju a wobjednawa husćišo serbsku tematiku we wobłuku swojich čitanjow a seminarow.

Powšitkowny rěčespyt

1.1 Stejnišćo serbšćiny w zapadnych słowjanskich rěčach

W tutym wotrězku rysuje so sorabistika w Japanskej we wobłuku rěčespyta. Najprjedy so naspomnja, kak rozjimuje bohemist a polonist serbšćinu w encyklopediji rěčespyta. Tule namakamy zajimawu diskrepancu we wopisowanju serbšćiny. Chino (1989: 708) pisa pod hesłom „čěšćina“, zo » je čěšćina ze słowakšćinu čłon zapadneje skupiny słowjanskeje hałzy. Ale hinak hač lechitiske rěče, kotrež tworja pólšćina, połobšćina, hornjo- a delnjoserbšćina, tworitej čěšćina a słowakšćina južnu podskupinu zapadosłowjanskeje skupiny«1. We wopisowanju pólšćiny pak pisa Kohara (1992: 1142), zo dźěla »někotři wědomostnicy zapadosłowjansku skupinu dale do dweju podskupin: mjenujcy do južneje skupiny z čěšćinu, słowakšćinu a serbšćinu a do t. mj. lechitiskeje dialektalneje skupiny na sewjeru«.

Na jednym boku słuša serbšćina k skupinje z pólšćinu, na tamnym pak k skupinje z čěšćinu. Tu namakamy rozdźělnej widaj.

1.2 Motiwy rěčespytnikow za sorabistiku 

Hladajo na japanskich slědźerjow, kotřiž so ze serbšćinu zaběraja, spóznawamy fakt, zo njeslědźa wo serbšćinje jeno slawisća. Tež někotři germanisća maja zajim na Serbach. Jich motiwy hodźa so zwjetša do dweju typow zhornyć, zo (i) přirunuja němčinu z hinašimi europskimi rěčemi abo (ii) pytaja rěčny kontakt. Ale po našim wobkedźbowanju je ličba tajkich ludźi dale mała. Nastupajo (i) měni jedyn germanist, zo je slědźenje za germanista chětro zajimawe, ma-li serbšćina podobne charakteristiki kaž němčina.

1.3 Štyrjo Japančenjo, kotřiž so ze serbšćinu zaběraja

Štyrjo Japančenjo su w 20. a 21. lětstotku wo serbšćinje we wobłuku rěčespyta pisali.

Hisanosuke Izui

Prof. Izui narodźi so 2. 7. 1905 w Osace a zemrě 28. 5. 1983. Studowaše rěčespyt na Uniwersiće Kyoto. Skutkowaše po tym wjele lět jako profesor na tutej uniwersiće. Wón je jedyn z najwjetšich rěčespytnikow Japanskeje. Přeslědźi hłownje europske rěče, ale přepytowaše tež aziske rěče. 1968 spisa nastawk „Shimo Serubia-go SE BŁYSKA; Doitsu-go UNTER“ [Delnjoserbske SE BŁYSKA; němske UNTER], w kotrymž komentuje teoriju Hermana Paula (Prinzipien der Spachgeschichte) z delnjoserbskimi přikładami. To je prěnje dźěło, kotrež naspomnja serbšćinu w dźensnišim powšitkownym rěčespyće w Japanskej. To drje njeje sorabistiske slědźenje, ale ma wulki wuznam nastupajo diskusiju wo delnjoserbsćinje.

Eiichi Chino

Prof. Chino narodźi so 7. 2. 1932 a zemrě 19. 3. 2002. Tež wón słuša k najwuznamnišim japanskim rěčespytnikam. Jako slawist-bohemist zaběraše so z čěšćinu. Dokelž słowjanske a njesłowjanske rěče jara derje znaješe, publikowaše wón mnohe rěčespytne knihi a přełožki čěskeje literatury (Karel Čapek: R.U.R., Milan Kundera: Nesnesitelná lehkost bytí atd.).

Chino bě tež jako esejist znaty. 1975 wuda esej „Onna to sekitan – sorubu-go no hanashi“ [Žony a brunica – wo serbšćinje]. Z tutym hesłom měni wón najwjetšeho njepřećela Serbow. Pokazuje, hdyž so Němc ze Serbowku ženi, móže w tutej swójbje znajmjeńša dwurěčnosć – serbšćina jako maćerna rěč - žiwa wostać. Hdyž pak sej Serb Němku za žonu bjerje, njemóže sej předstajić, zo so dwurěčnosć zdźerži, t.r. zo so serbšćina prawdźepodobnje pominje.

Nastupajo brunicu derje wěmy, po tym zo buchu we Łužicy wuhlowe składźišća namakane, je wjele Němcow do serbskeho kraja přišło. Serbska kónčina bu pačena a je dźensa geografisce kaž serbska kupa w němskim morju. Chino boješe so hižo swój čas tuteje situacije.

W 1980tych lětach su japanscy rěčespytnicy hromadźe wulki projekt sćěhowali – wudać encyklopediju rěčespyta, w kotrejž so telko rěčow na swěće kaž móžno wopisuje (Kamei et al. 1988-2001). Chino je jedyn z třoch  hłownych redaktorow tutoho wudaća, přinošujo tež sam k tomu, m. dr. pod hesłom „čěšćina“ a „serbšćina“. Hačrunjež wopřijima wopisowanje znatych rěčow kaž pólšćiny abo čěšćiny něhdźe 15 stron, je serbšćina jenož na dwěmaj stronomaj wopisana. To rěka, zo bě serbšćina hač k 80tym lětam 20. lětstotka hišće dosć njeznata, eksotiska rěč.

Keiko Mitani

Mitani skutkuje jako slawistiska rěčespytnica. Wona studowaše slawistiku na Tokioskej uniwersiće, wot lěta 1986 do 1988 balkanistiku w Chorwatskej. Na seminaru słowjenšćiny w Słowjenskej je připadnje zeznała dr. Madlenu Norbergowu. Mitani hižo do toho wědźeše, zo eksistuje w Němskej słowjanska rěč serbšćina. Na tutym zetkanju pak je prěni raz direktnje wo situaciji Serbow zhoniła. W lěće 1993 publikowaše wona přinošk „Sorubu-go ni tsuite“ [Wo serbšćinje] (Mitani 1993). To je přełožk wot Helmuta Faskoweho nastawk „Sorbische Sprache“ (Faßke 1991), z kotrymž Mitani nam Japančanam serbšćinu předstaji – drje prěni raz japansce. Po tym hišće časćišo wo Hornjo- a Delnjoserbach pisaše.

Jeje dotal najwjetše dźěło je wudaće prěnjeho serbsko-japanskeho słownika (Mitani 2003 z 80-stronskim wujasnjenjom gramatiki jako apendiks (hl. Kimura 2004).

Ken Sasahara

Sasahara studowaše najprjedy germanistiku na Uniwersiće Seijo a pisaše swoje kónčne dźěło na uni wo gramatice němčiny. W magisterskim kursu na Graduate School of Humanities and Sociology Tokioskeje uniwersity zaběraše so dale z němčinu. W rěčnym leksikonje připadnje čitaše, zo eksistuje w Němskej narodna mjeńšina Serbow. W doktorskim kursu na samsnej uniwersiće započa tuž we wobłuku powšitkowneho rěčespyta wo hornjoserbšćinje slědźić. Prěnje polowe slědźenje přewjedźe 1999 a zezběra tehdy w Chrósćicach zakładnu leksiku. Potom měješe wulke zbožo, wot lěta 2000 do 2002 jako stipendiat wot DAAD dwulětny studij sorabistiki na Lipšćanskej uniwersiće nazhonić směć.

Jeho hłowna tema bě hornjoserbsku gramatiku wopisać, kotraž bazěrowaše na jeho polowym slědźenju. W swojim Lipšćanskim času je mj. dr. k časopisej Sorapis serbce přinošował (Sasahara 2002, 2003), jeho prěni wulki wuslědk bě 33-stronski zarys hornjoserbskeje gramatiki (Sasahara 2006), spisany w fonetiskim přepisu (nic po prawopisu), t.r. poprawom za rěčespytnikow.

9. - 12. 9. 2008 na Uniwersiće Kanazawa wotměwaše jako docent čitanja na temu „Předmjety rěčespyta: natwar gramatiki hornjoserbšćiny“. To drje bě prěnje uniwersitne sorabistiske zarjadowanje w Japanskej. Studenća pokazachu wulki zajim za Serbow. Někotři chcedźa serbšćinu dale wuknyć a so ze serbskej kulturu dokładnišo zeznajomić. To drje je dopokaz, zo bě tute intensiwne čitanje wulce wuspěšne.

Tule někotre hłosy studentow w Kanazawje:

  • Hdyž bych tajke čitanje hišće zašo měł, bych sej serbšćinu za swoju temu unikónčneho dźěła wuzwolił.
  • Raduju so, zo móžach nimo rěče tež wo kulturje Serbow zhonić, na př. zeznach Serbske Nowiny, serbsku narodnu drastu atd.
  • Bě mi dobre nazhonjenje, jako student rěčespyta wuknyć tajku cuzu rěč, kotraž ma wjele padow.
  • Sym rozumił, zo je serbšćina jedna z wohroženych rěčow (jendźelsce: endangered languages). Nadźijam so, zo Serbja swoju rěč a kulturu zachowaja.
  • Hdyž ludźo hódnotu w swojej rěči spóznaja, so serbšćina njezhubi.

Zjeće

Ma so rjec, zo je serbskowěda hišće eksotiski předmjet w Japanskej. Znajmjeńša třo Japančenjo so tuchwilu intensiwnje so ze sorabistiskim slědźenjom zaběraja. My třo mějachmy składnosć, z nastawkami k Serbskej protyce přinošować, w kotrychž pisachmy wo hornjoserbsko-japanskim słowniku (Mitani 2005) a trochu wo japanskej rěči (Sasahara 2005 a Kimura 2005c). A zwěsćamy, zo ličba zajimcow dale přiběra.

Napadne je, zo wuwiwa so wulki dźěl slědźenja Serbow w Japanskej poprawom zwonka slawistiki. Často su zajimcy germanistiskeho pozadka. To snano na tym zaleži, zo je ličba germanistow wjetša hač slawistow. Tak je jich tematika bóle w geografiskim wobłuku hač we wobłuku „słowjanskich rěčow“ zakótwjena.

Dokelž njejsmy ani Němcy ani Słowjenjo, dyrbimy kóždu móžnosć slědźenja daloko wot Europy wužiwać. Wěrimy, zo móhli wot nas na Serbow hinak hladać, a to móže dalšej mjezynarodnej kooperaciji w sorabistice polěkować. Wo to chcemy so prócować a swoje slědźenja wo Serbach z Japanskeje do swěta njesć.

Literatura

Ando, Kunimitsu, a Goro Kimura. Sorubu tsuushin. Internetowe strony. http://www.geocities.
jp/sorb5692/
Beserec, Katrin. 2008. Vineta – město wuhnatych. Budyšin: Ludowe nakładnistwo Domowina.
Burejan, Yuuri [Brězan, Jurij]. 1993. Kuroneko mikoshu no booken [Dyrdomdejstwo kota Mikoša]. (Tooyama, Akiko, přeł.). Tokyo: Holp Shuppan.
Chino, Eiichi. 1975. „Onna to sekitan – sorubu-go no hanashi“ [Žony a kamjentne wuhlo – wo serbšćinje]. W: Gengogaku no sampo [wuchodźowanje w rěčespyće]. Tokyo: Taishuukan, str. 293-304.
Chino, Eiichi. 1989a. „Sorubu-go“ [Serbšćina]. W: The Sanseido Encyclopedia of Linguistics [Sanseidojowa Encyklopedija rěčespyta: 2. kniha], Tokyo: Sanseido, str. 518-520.
Chino, Eiichi. 1989b. „Cheko-go“ [Čěšćina]. W: Gengogaku daijiten [Sanseidojowa Encyklopedija rěčespyta: 2. kniha], Tokyo: Sanseido, str. 708-714.
Faßke, Helmut. 1991. „Sorbische Sprache“. W: Maćica Serbska, Die Sorben in Deutschland, str. 27-33.
Frencl, Alfons (wud.). 2005. Serbska protyka 2006. Budyšin: Ludowe nakładnistwo Domowina.
Hibiya, Junko. 2006. „Recensija. Goro Christoph Kimura: Mytos přirodneje asimilacije a kumštneje rewitalizacije (Tokio: Sangensha 2005) “. W: Rozhlad 56-8, str. 305.
Higashidoitsu bungaku [Wuchodnoněmska literatura] 4, 6 (1998, 2004).
Ikuta, Shuji. 2004. „Doitsu no Sorubu minzoku wo meguru Kyooiku to kadai“ [Kubłanje Serbow w Němskej] (1), (2), (3). W: Jinken 21 [Prawa čłowjeka 21], No. 168, 170, 171; str. 52-61, 48-57, 43-50.
Izui, Hisanosuke. 1968. „Shimo Serubia-go SE BŁYSKA; Doitsu-go UNTER – Pauru ‚Gengo-shi genri‘ e no oboegaki“ [Delnjoserbske SE BŁYSKA; němske UNTER – přispomnjenje k Prinzipien der Spachgeschichte Paula]. W: Gengo kenkyuu 53, str. 1-13.
Kamei, Takasi, Rokuroo Koono, a Eiichi Chino (wud.). 1988-2001. Gengogaku daijiten [Sanseidojowa encyklopedija rěčespyta]. 6 knihi. Tokyo: Sanseido.
Kimura, Goro Christoph. 2001. „K róli katolskeje cyrkwje při zdźerženju serbšćiny“. W: Rozhlad 51-1, str. 6-11.
Kimura, Goro Christoph. 2003. „Wuwiće serbskich elementow we Wosadniku po 1945“, Sorapis, Zešiwk 4, str. 91-101.
Kimura, Goro Christoph. 2004. „Hornjoserbsko-japanski słownik wušoł“. W: Rozhlad 54-3, str. 106-107.
Kimura, Goro Christoph. 2005a. „Sorubu - Doitsugoken to Surabugoken no hazama de“ [Serbja – Słowjenjo w Němskej]. W: Hara, Kiyoshi a Shoji Hiroshi (wud.): Kooza Sekai no senjuuminzoku 6: Yooroppa [Narodne mjeńšiny w Europje], Tokyo: Akashi Shoten, str. 138-153.
Kimura, Goro Christoph. 2005b. Gengo ni totte jin’isei towa nanika. Kerunoogo to Sorubugo wo jirei to shite [Mytos přirodneje asimilacije a kumštneje rewitalizacije: Wo wuznamje wědomych zasahnjenjow do procesow rěčnych jednanjow, předstajenym na přikładźe serbšćiny a kornišćiny], Tokyo: Sangensha.
Kimura, Goro Christoph. 2005c. „Japanske pismo – najkomplikowaniši pisanski system swěta?“ W: Frencl, 2005, str. 67-68.
Kimura, Goro Christoph. 2007. „Wakaranai kotoba to doo tsukiau ka - Doitsutoobu no sorubugotiiki ni okeru majoriti to mainoritigengo“ [Kak měła wjetšina wobchadźeć z mjeńšinowej rěču – Němcy a Serbja we Łužicy]. W: Iwama, Akiko a Yu, Hyojon (wud.), Mainoriti towa nanika [Što je „mjeńšina“], Kyoto: Minerva Shoboo, str. 371-397.
Kohara, Masatoshi. 1992. „Poorando-go“ [Pólšćina]. W: Gengogaku daijiten [Sanseidojowa encyklopedija rěčespyta: 3. kniha], Tokyo: Sanseido, str. 1142-1161.
Mitani, Keiko. 1993. „Sorubu-go ni tsuite“ [Wo serbšćinje]. W: Rusistika 10, str. 96-116.
Mitani, Keiko. 2003. Sorubugo jiten [Hornjoserbsko-japanski słownik]. Tokyo: Daigaku shorin.
Mitani, Keiko. 2005. „Hornjoserbšćina po japansku“ W: Frencl, 2005, str. 64-66.
Moriyasu, Tatsuya (přeł.). 1980. „Sorobujin no minwa“ [Serbske bajki]. W: Yoshigami, Shoozoo et al. (přeł.), Poorando no minwa [Polske bajki], str. 321-341.
Okada, Toshiyuki / Kimura Goro Christoph. 2005. „Doitsu no gengohoo“ [Rěčne prawa w Němskej]. W: Shibuja Kenjiro (wud.), Ooshuu shokoku no gengohoo [Rěčne prawa w Europskej], Tokyo: Sangensha, str. 299-319.
Sasahara, Ken. 2002. „Tentatiwna analyza refleksiwneho pronomena so a genusa verbi w hornjoserbšćinje“. Sorapis 3, str. 145-157.
Sasahara, Ken. 2003. „Ke konstrukcijam morfema so z pasiwnym woznamom w hornjoserbskej rěči“. Sorapis 4, str. 27-35.
Sasahara, Ken. 2005. „Kajka rěč je japanšćina?“ W: Frencl, 2005, str. 67.
Sasahara, Ken. 2006. „Kami-sorubugo“ [Hornjoserbšćina]. W: Nakayama, Toshihide, a Ebata Fuyuki (wud.), Bunpoo o kaku: Fiirudo waaku ni motozuku shogengo no bunpoo suketchi [Gramatiku pisać: Gramatiske skicy někotrych rěčow na zakładźe pólnych slědźenjow (Grammatical sketches from the field – Concise grammatical descriptions based on primary data)], Fuchuu: Research Institute for Languages and Cultures of Asia and Africa, Tokyo University of Foreign Studies, str. 51-83.
Satoo, Kazuhiro. 2004. „Tagengo tabunka kyooseishakai to gengoseisaku – Doitsu no shoosuugengo Sorbugo no hukkoo, Iji to gengokyooiku“ [Mnohorěčna a mnohokulturna towaršnosć a rěčna politika – Rewitalizacija a zdźerženje serbšćiny]. W: Doitsugo kyooiku [Časopis wučerjow němčiny] 9, str. 83-92.
Shishido, Takami. 1992. „Doitsu no shoosuuminzoku zorube no hitobito to sono koshoo“ [Narodna mjeńšina w Němskej – Serbja a jich pomjenowanje]. W: Sekai bungaku [swětowa literatura] 75, str. 53-61.

1999-2024 © Stowarzyszenie Polsko-Serbołużyckie PROLUSATIA
ontwerp en implementering: α CMa Σείριος